
Batolit (z gréckeho βαθύς (bathús), vo význame "hlboký" a λίθος (líthos), vo význame "kameň") je veľká nepravidelná diskordantná intrúzia hlbinných (plutonických) hornín. Rozloha batolitu presahuje 100 km2 a charakter hornín v jeho podloží je neznámy.[1] Tvoria ho zvyčajne felzické (svetlé), alebo aj intermediárne intruzívne horniny, ako napr. granit, granodiorit, tonalit, kremenný monzonit, či diorit (granitoidy).[2]
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]
Batolit vzniká v hĺbke, v kontinentálnej kôre vychladnutím magmy. Ide o komplexnú štruktúru, ktorá je obyčajne polyfázová a jej vývoj nemusí byť kontinuálny. Batolit je zložený z viacerých plutónov, menších magmatických telies nepravidelných tvarov a rozmerov (zvyčajne niekoľko kilometrov), ktoré sú vekovo, textúrne aj kompozične odlíšiteľné od seba. Jednotlivé plutóny buduje utuhnutá magma, ktorá stúpala smerom k povrchu zo zóny parciálneho tavenia v hlbších častiach kôry.
Plutóny sa formujú z magmy, ktorá má vďaka svojej vysokej teplote tendenciu stúpať cez okolité horniny. Tieto stúpajúce horúce hmoty, tzv. plutonické diapíry väčšinou nedosiahnu povrchu, kde by vytvorily vulkány, ale skôr stagnujú v hĺbkach približne 5 až 30 kilometrov, kde postupne vychladnú. Niektoré štúdie poukazujú na komplexnejší vývoj plutónov a to postupným zhlukovaním menších objemov magmy, ktoré stúpajú k povrchu ako dajky.[3][4]
Väčšina batolitov diskordantne preniká naprieč geologickými štruktúrami a býva pretiahnutá v smere hlavnej osi pohoria. Jeho bočné steny sa strmo skláňajú k okolitej hornine. Vznik batolitu je často sprevádzaný tektonickými poruchami, ako sú zlomy a fraktúry vznikajúce zmenou objemu pri chladnutí, a tiež kontaktnou metamorfózou okolitej horniny v blízkosti intrúzie. Táto metamorfóza vzniká pôsobením vysokých teplôt magmy na okolité horniny, čím sa mení ich minerálne zloženie a štruktúra.[5]
Odkrytie a erózia
[upraviť | upraviť zdroj]Batolity na povrchu sú obnažené súvislé plochy hlbinných magmatitov, ktoré postupne odkryla erózia a kontinentálny výzdvih. Tieto geologické deje môžu trvať rádovo desiatky miliónov rokov počas ktorých sa postupne odstráni nadložie hrubé niekoľko kilometrov. Počas tohto vývoja dochádza k výraznej zmene litostatického tlaku na horniny batolitu a preto u nich dochádza k štrukturálnej zmene, napr. vznikom exfoliácií (paralérne pukliny po odľahčení).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bates, R. L., Jackson, J. A., 1987: Glossary of Geology. American Geological Institute, Alexandria, s. 59
- ↑ PETERSEN, James F.; SACK, Dorothy; GABLER, Robert E.. Physical Geography. 11.. vyd. Boston : Cengage Learning Inc., 2017. ISBN 978-1-305-65264-4. S. s. 614.
- ↑ HALL, Clarence A. Jr.. Introduction to the geology of southern California and its native plants. Berkley : University of California Press, 2007. ISBN 9780520249325. S. s. 22.
- ↑ WINTER, John D.. Principles of Igneous and Metamorphic Petrology. druhé. vyd. Edinburgh Gate, Harlow, Essex CM20 2JE, England and Associated Companies throughout the world : Pearson Education Limited, 2014. ISBN 978-1-292-02153-9. S. 745.
- ↑ Batholith | Igneous Rock, Plutonic, Intrusive | Britannica. Encyclopedia Britannica. Dostupné online [cit. 2026-02-26]. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Batolit